Ale máte. Času máme každý rovnako, je len na nás, aké priority dávame činnostiam, ktorými ho vyplníme. Ak pravidelne odpoludnia zisťujete, že sa nestíhate najesť, že ste celý deň okrem kávy poriadne nepili, pravdepodobne ste si navykli na režim, ktorý váš organizmus stresuje viac, než si myslíte. Mnohí ľudia argumentujú, že skutočne nemôžu 5× denne venovať čas jedlu. Stravujú sa za behu, pri počítači alebo vôbec a doháňajú to večer. Množstvo prijatej energie síce môže byť vo výsledku rovnaké alebo dokonca nižšie, avšak dopad na zdravie je rozhodne negatívny. Ak je energia prijímaná priebežne počas dňa, je taktiež priebežne spotrebovávaná a nedochádza k príliš významným výkyvom v hladine krvného cukru (glykémie) a k výkyvom výkonnosti organizmu. Ak konzumujete ale napríklad večeru o 20. hodine, vstávate o 7. hodine a prvé vaše jedlo je o 13. hodine, organizmus 17 hodín hladuje a metabolizmus sa dostáva do krízového režimu – šetrí energiou. To znamená, že sa navzdory hladu nielen veľmi neochotne zbavuje tukových zásob, ale taktiež menej efektívne regeneruje, nevytvára zásoby glykogénu (energetický substrát) vo svaloch a mnoho ďalšieho. Ak sa po tak dlhom čase nakoniec najete (pravdepodobne veľké porcie jedla), masívne stúpa hladina cukru v krvi. Najmä ak toto jedlo neobsahuje dosť vlákniny, ale veľa škrobu, cukru. Tento ráz okamžite tlmí inzulín, ktorý sa vyplavuje z buniek pankreasu. Veľké skoky v glykémii spôsobia nadmernú inzulínovú odpoveď, takže sa krátko po jedle opäť cítite unavení a hladní. Prijatá energia je preč, bohužiaľ nie spotrebovaná, ale uložená v podobe tukových zásob.
Preto je dôležité energiu prijímať v priebehu celého dňa rovnomerne, ideálne tak, ako je vydávaná. Ak vás čaká fyzická záťaž, nemusíte sa báť sa najesť viac. Ak nešportujete, je lepšie väčšiu časť energie prijať dopoludnia, menej odpoludnia. Jednoducho preto, že večer prijatú energiu nestihnete spáliť.
