Bilancovanie toho, čo sme dosiahli, resp. nedosiahli v uplynulom roku, patrí k prednovoročnému účtovaniu. Je to v poriadku, v životnom tempe, ktoré nás sprevádza, potrebujeme priestor na zastavenie, zamyslenie. Výsledky môžu byť rôzne, od pocitov spokojnosti (sme zdraví, darí sa nám) až po pocity nespokojnosti (ani zdravie nie je také, ako by sme si predstavovali, nedarí sa nám). Aby sme nespokojnosť prekonali, často si dávame novoročné záväzky. Aj to je v poriadku, životom treba ísť cieľavedomo, nielen sa ním potĺkať. A predsa, často práve z novoročných predsavzatí máme zlý pocit. Dôvodov, ako vždy, môže byť veľa, ale zamysleli ste sa nad tým, aké si dávame predsavzatia? Nie je už dopredu jasné, že sú nesplniteľné? Ak je to tak, potom s predstihom počítame s pocitom viny z nesplnených vnútorných príkazov. Sami sebe znižujeme sebavedomie, vidíme sa ako neschopní, ľudia so slabou vôľou. Čo s tým? Skúste si novoročné predsavzatie (stačí aj jedno) postaviť ako cieľ a k cieľu nastaviť etapy – čo urobím, čo zmením v prvom týždni, čo v druhom, čo chcem dosiahnuť za prvý mesiac. Tak sa predsavzatia stanú reálnejšími, nehovoriac o dobrom pocite, ktorý môžeme mať zo seba už po prvom týždni dodržania nášho vnútorného sľubu. A to stojí za to!